Trošku z histórie:

Domestifikácia a šlachtenie:

        Pred stovkami rokov pobehovali predkovia domácich morčiat po náhorných plošinách a pampách Južnej Ameriky. Hrabali si v zemi úkryty, prípadne využili už existujúce nory a nepohrdli ani puklinami v skalách, alebo sa skrývali pod hustými kríkmi. Ich divo žijúci potomkovia dodnes v tejto oblasti prežívajú v kolóniách podobne ako u nás králik divý.

        V minulosti americký indiáni používali morčatá ako obetné zvieratá pri pohrebných obradoch, preto sa v niektorých hroboch našli aj mumifikované morské prasiatka. Tak sa zistilo, že už vtedy ľudia vyšlachtili rôznofarebné, dlhosrsté i rozetové plemená, teda nevznikli až v Európe. Indiáni dokázali z divého morčaťa s krátkou srsťou farby „aguti“ vyselektovať množstvo plemien v celej škále farebných variácií odlišujúcich sa veľkosťou a stavbou tela, farbou, dĺžkou a charakterom srsti. Pri šlachtení bol rozhodujúci účel, na ktoré morča chovali. Tak sa vyvinuli mäsové plemená (dodnes sa v Južnej Amerike chovajú) s hmotnosťou nad 2500 g, alebo dlhosrsté rasy s kučeravou srsťou, z ktorých sa využívala kožušina či vlna.  Pre zábavu a potešenie pôvodný obyvatelia Ameriky vyšľachtili veľmi krotké plemená, ktoré sa nechovali v klietkach, ale voľne v ľudských obydliach alebo v ich okolí, takže jedince, ktoré sa ľudí báli ušli a v chove ostali len tie najprítulnejšie, veľmi krotké morčatá závislé na človeku. 

Morča v Európe

Už krátko po objavení Ameriky v roku 1492 sa do Európy doviezli prvé morčatá. Zo začiatku boli veľmi vzácne a drahé, takže kúpiť si ho mohli len zámožnejšie vrstvy, ktoré ich chovali pre zábavu. Pretože sa morča veľmi rýchlo množí, za pomerne krátky čas si ho mohli dovoliť aj menej majetný ľudia. Žiaľ, práve rozmnožovacia schopnosť morčiat je dôvodom, prečo sa používali a stále používajú ako pokusné zvieratá.

Morča v divej prírode  

Morča v divej prírode žije v Južnej Amerike v oblasti hôr, predovšetkým v trávnatých a krovinatých krajoch od nížin Argentíny až po vysokohorské údolia v Andách, kde sa dostanú až do výšky 5000 metrov nad morom. Morča peruánske (Cavia aperea porcellu), nazývané aj morské prasiatko, patrí k hlodavcom, k čeľadi morčaťovité (Caviidae). Naše domáce morča peruánske pochádza z morčaťa čudi (Cavia aperea tschudii), ktoré žije v trávnatých oblastiach vo vysokých polohách Ánd medzi 1600–4200 metrov nad morom.

Morča je veľmi spoločenské zviera. Žije vo veľkých skupinách od 5 do 15 jedincov. Vyhrabávajú si jednoduché podzemné nory, alebo využívajú opustené brlohy iných zvierat. Pasú sa v stádach a navzájom sa dorozumievajú hvízdaním. Sú aktívne za súmraku a v noci, čo ich lepšie chráni pred prirodzenými nepriateľmi a dravcami. V nebezpečenstve sa snažia rýchlo ukryť do nôr a brlohov.

Morča divoké má odlišnú stavbu tela od morčaťa domáceho. Je dlhšie a štíhlejšie, vďaka čomu je pohyblivejšie. Vedia veľmi rýchlo behať a sú dobrými skokanmi. Niekedy dokážu vyskočiť až do výšky 1 metra. Má úzkú hlavu, čoho účelom je ľahšie prenikanie krovinami. Sfarbenie je tmavohnedé až čiernohnedé (agiti). Kožuch zo srsti má o niečo tvrdší ako domáce morčatá. Rozmnožovanie je takmer rovnaké. Gravidita trvá 62 – 70 dní. Mláďatá sa rodia so srsťou, vidia, počujú, sú celkom vyvinuté. Behom hodiny až dve začnú sami chodiť a dosť rýchlo potom pobehovať. Samica kojí mláďatá zhruba tri týždne. Už druhý, alebo tretí deň začínajú prijímať tuhú stravu.

Tento predok našich doma chovaných morčiat ktorý doteraz žije vo voľnej prírode nie je svojmu
domácemu príbuznému tak podobný ako by sa dalo očakávať.Toto morča je menšie, dosahuje iba 2/3 veľkosti morčaťa domáceho a má dlhšiu a špičatejšiu hlavu.Na rozdiel od morčaťa domáceho je morča divoké nočný živočích. Jeho srsť je šedohnedá a za tmy mu tak poskytuje výborné ochranné zfarbenie.Morčatá divoké sú veľmi pohyblivé a nie sú preto ako domáce zvieratá vhodné.Je známych najmenej 9 poddruhov morčata divokého.

A teraz naše skromné postrehy :)

Morčiatka a ja..

Keď som bola malá, tak som pravidelne doniesla, nejakého najdúcha z vonku...Strašne som chcela vždy skrečka, ale trvalo roky kým som sa k nemu dostala, aj to som ho nakoniec našla v pohári na chodbe..A konečne som odmäkčila aj maminu a aj ostal:) Potom k nemu pribudla myška, rybičky a nakoniec som chcela aj morské prasiatko.. Avšak doniesla som z chovproduktu prvé, už dospelú samičku a tá naozaj v kuse ale v kuse pískala...Tak som sa rozhodla, že lepšie bude maličké morčiatko..To som si aj veľmi šťastná doniesla, a doma som zistila, že má v srsti originálne biele veľké červíky...:(( Tak sa vrátilo späť a tieto dva zážitky ma ako dieťa od ďalšieho chovu morčiatok odradili...

Medzitým som celkom narástla aj ja...A tak potom prišla už kvôli dcére Adelka a postupne ďalšie morčiatka. A myslím, že až teraz som pochopila, aké sú to inteligentné a naozaj veľmi milé, spoločenské zvieratká..teda až na nášho zverimexového miláčika.. Ostatné sú kľudné, dajú sa kedykoľvek pohladkať, často, keď sú na voľno a využívajú priestor obývačky aj dobrovoľne chytiť, prípadne sa postavia pred box,  lebo tušia, že je čas ísť domov..Tiež sa dajú kŕmiť z ruky, sedieť a nechať sa hladkať a dokonca veľmi radi olizujú ruky :) Myslím si, že toto naša Adelka nikdy nedokáže, vždy budeme pre ňu predátori, pred ktorými sa bude snažiť uniknúť, ale ani sa jej nečudujem,, Ak vyrástla medzi davom morčiatok, ktovie v akých podmienkach, ktovie kedy ju zobrali od maminy a ako sa potom o ňu starali, ani nemôže byť iná...A preto by som ja osobne už zo zverimexu morčiatko nechcela, najmä preto, že nechcem podporovať takýchto megachovateľov, ktorým sú zvieratá ako také ukradnuté, a myslia iba na zisk, a aj preto, že zvieratká môžu byť choré, slabé a prípadne už aj gravidné. Čo iné môže chcieť človek, ktorý podľa inzerátu predáva celý chov t.j 300ks morčiat, 60ks zakrslých zajacov a ešte aj zabezpečí celoročný odber...

No a toto som Ja a náš FanFan spolu na výstave :)

Morčiatka a deti..
Našla som v nejakom článku, že ideálny vek dieťaťa pre chov morčiatka je 6+...No my sme doniesli Adelku dcérke vo veku 2,5 roka...Nebolo to všetko ideálne, začiatky sú ťažké a dieťatko treba sledovať a učiť ako jednať so zvieratkom, tak asi ako pri všetkom.. Nikto múdry z neba nespadol....Mali sme aj my pokusy o náznak detského "týrania", ale časom sa tieto udalosti vytratili...A dnes zhruba o 2,5 roka neskôr môžem zhodnotiť iba pozitíva... Malá sa stará, naučila sa mať zodpovednosť primeranú jej veku a myslieť na svoje morčiatka...Rozhodne nezabudne odložiť šupku od melóna pre jej morčiatka, rozdať večeru a samozrejme ich poškrabkať....Takže morčiatko ako zvieratko ku detičkám vrelo odporúčam, ale treba "pozor a dozor" :))) Dnes zase musíme "kontrolovať"fantáziu letiacu s vetrom o preteky, nakoľko sa nám morčiatká často premieňajú na víly prípadne princov a princezné, aby sa im pri týchto rýchlych zmenách osobnosti nič nestalo...:))))

Foto na utvorenie predstavy ako to u nás funguje...

Morčiatka a strava..

Čosa tohoto bodu týka, morčiatko je veľmi nenáročné zvieratko,,, Denne dávame na raňajky porciu zeleniny z výberu (mrkva, petržlen, zeler, červená repa, uhorka)....a kóóóópec trávy, teda ak je práve sezóna...na večeru opakujeme to isté opäť porcia zeleniny a trávy....Občasne dáme jabĺčko...Z ovocia našich chovancom ani viac nedávame...v lete ešte vodný melón..

A tu je pár dobrôt, ktoré nadchne každé morčiatko...

a) uhorka

b) vodný melón

c) sladká červená paprika...

Body a) b) a c) rozjasní očká a rozchrúme každé morčiatko....

Samozrejme k tomuto patrí ešte plný senníček..2-3 krát do týždňa dávame porciu granúl a samozrejme nesmie  čerstvá voda v napájačke :)

Ako som zistila, ako každé jedno má svoju osobnosť tak každé jedno má aj svoje chute a čosi čo má najradšej, alebo naopak čo vôbec nemá rado...

                             Kŕmenie                                                            Váženie (Quax)

Ako bývame...

Tak asi ako všetci sme začali klietkovo, potom dvojklietkovo, a potom sme prešli niečím, čo pripomínalo nejaké torzo morčodomu...Potom sa nám morčodom zlepšil vyfarbil do zelena a zmenil na 4-poschodový so strešnou úpravou.. Kedže sa zvýšil počet morčiatok, nakoniec je v dnešnej dobe v takejto dúfam že už finálnej podobe.. Misky máme z Ikea a sú na tento účel úžasné, podľa mňa sa pomýlili, keď ich ponúkajú ako úložné boxy..proste sú to super morčoboxy :)))

Aj keď sa nájdu názory neprajníkov, ktorí takúto dekoráciu bytu nedocenia, mne a všetkým chovateľom, ktorí vedia aký je problém uskladniť dostatočný počet morčiatok do malého priestoru neskutočne páči :) ďakujem staviteľovi za skvelú prácu!!!

                                  pôvodný                                                                        terajší  nový

Morčiatka a určenie pohlavia...

Tak teda veľmi pre mňa osobne zábavná kapitola,,, Pretože si myslím, že najmä u dospelých morčiatok je to teda veľmi jednoduché...U maličkých im stačí roztiahnuť isté partie, ak je tam dierka je to samička, ak nie tak je to samček... v chovprodukte Vám bežne povedia ak to poznáte tak sa pozrite...:)))

Ale najzábavnejšie je to, ako sme určovali našu Adelku, vtedy už dospelú samičku... Prezreli sme všetky knižky a proste tie foto boli naozaj asi dosť blbé, alebo sme boli blbí teda mi... Lebo sme až do príchodu Dášenky sme nezistili, že čo vlastne je,,, Nakoniec sme si s istotou vydýchli,  až keď prišla Dášenka a v reále sme porovnali skutkový stav a a k našej veľkej radosti  boli oboje naozaj rovnaké :)))) Ale tak čo všetci sa učíme a celý život.. no nie???

Starostlivosť o bábätká...

Pre mňa osobne zaujímavé, dobre spracované stránky o morčiatkach:

Starostlivosť o morčiatka: http://www.ozvieratach.wbl.sk/Starostlivost-o-morcata.html

Morčiatka a choroby: http://www.morcata.cz/cavia-bohemia/inemoci.html veľmi podrobne spracované choroby morčiatok

horšie je to už s nájdením dobrého veterinára, ktorý sa morčiatkám naozaj rozumie, a nelieči napríklad svrab, ako alergiu, čo sme už zažili....

Genetika morčiatok: http://www.volny.cz/barrandia/plemena.htm veľmi pekne spracovaná genetika morčiatok

Fórum venované morčiatkam: http://www.morcata.sk/forum/, http://www.kralici.cz/morcata/diskuze.asp